Satellites of love

Alica sa na mňa pozerala s nemou výčitkou v obrovských fialových očiach.
Po lícach jej stekali čierne slzy maskary. Plakala potichu, nechcela ma nasrať. Ako sa snažila dusiť vzlyky z hrdla jej občas vyšlo tupé, duté zachrapčanie.
Neznášam také zvuky. Nasrala ma.
Žijeme v jednom dome, v jednom byte, v jednej izbe. Tá piča okolo mňa chodí po špičkách, snaží sa predstierať, že tu ani nie je, odvracia pohľad.
Keď mám dobrú náladu a žartujeme, vždy ma presviedča, že sa ma nebojí. Možno tomu v tých chvíľach aj verí. A potom sú dni ako tento, keď prídem naštvaný z práce a tá ufňukaná lemra sa snaží byť na mňa milá, pohybuje sa ako duch po svojich chodníčkoch vyšľapaných v špinavom linoleu a predstiera, že tu ani nie je.
Nechápe, že to nemá žiadny zmysel. Po tých rokoch v hlave počujem každú jej výčitku a prosbu aj keď nič nepovie a zakráda sa ako cigán. Teraz už dokážem vyčítať každé jej slovo zo sklonu šije, rýchlosti pohybov, z rytmu jej dychu.
Nasrala ma, ale ešte si to nevšimla. A tak je to v poriadku. Pozdržím tú rozkoš, trošku sa s ňou zahrám. Mechanika spapá disk, zmačknem tlačítko a miestnosťou sa ozvú gitary a stoický hlas Transformera. Hej starý Lou sa s nimi tiež nesral, mal tej nemeckej svini vybiť všetky zuby. Aspoň raz by malý žiďáčik triumfoval nad árijským blond prelivom.
Gitary hrajú a ja dostávam do rytmu. Sledujem obrazovku, ale dívam sa hlavne na tú kurvu. Vzduch v miestnosti zhustol, už začína tušuť, že niečo nie je v poriadku. Tá hlúpa krava si sadla do rohu a čumí do steny akoby tam mala skamenieť. Modlí sa chudera. Akoby Boha zaujímali jej problémy. Mala by sa už naučiť, že ja ju mám na svete jediný rád. Nemá žiadnu dôstojnosť. Krysia povaha.
Už to nevydržím. Začnem: „Ali máme nejaké krémeše?!“
Vystrašene trhne hlavou a pozrie na mňa až s vďačnosťou, že ju už nenaťahujem, aj keď dobre vie, čo bude nasledovať.
„Nemáme, však včera si hovoril, že už nechceš sladkosti ani vidieť…“
Usmejem sa na ňu: „Ale včera bolo včera, čo si tu robila celý deň?“
Neodváži sa mi pozrieť do očí a iba fňuká na zemi. Pomaly si odopínam opasok. Toto je magická chvíľa, posvätná pre lovca aj loveného. Počuť jej tiché vzlyky a Loua - práve začína Satellite of love. Dokonalé. Nakoniec bude dnešok predsa len za niečo stáť.