The Black Keys: Attack n' Release

The Black Keys su dvaja obycajni chalani zo stredne velkeho mesta z Ohia…ziiiiv.Este raz…The Black Keys su dvaja obycajni chalani zo stredne velkeho mesta z ohia a vierozvesti bluesrocku noveho milenia.Porovnaniu s White Stripes sa neda vyhnut, takze si to odjebem hned na zaciatku: White Stripes su dvaja, hraju na gitaru na bubny a hraju do istej miery blues, tiez preniesli pozornost mladych na poctivy rokenrol z 60’s.Ale medzi tymito dvoma skupinami najdeme dva neprekonatelne rozdiely:Whitte stripes urcite nehraju len blues, ale su ovplyvneni mnohymi stylmi. A White Stripes hraju na MTV.
The black keys sa naopak snazia zotret zo seba nalepku bluesovej kapely, ale je to skor mlzenie, pretoze roznorode vplyvy v ich hudbe su dane tym, ze su mladi a ze sa pise rok 2008.
Dobre takze trochu backgroundu; stredozapadny stat Ohio, tazko industrializovany, plny ocelarni a tovarni na gumu je vsak tiez rodiskom bratov Wrightovcov a svedkom ich prveho letu.
A Akron je piate najvacsie mesto tohto statu. Akron je znamy hlavne ako centrum Quakerskeho nabozenstva (ktore malo vyznamny vplyv na vyvin humanizmu na Divokom zapade) a hlavne gumarenskeho priemyslu (pochadza odtialto spolocnost Goodyear).
Ale napriek tomu, ze ma len 207 tisic obyvatelov bol tento zapadakov schopny splodit par velych mien sucasnej kultury ako:
Chrissie Hynde, DEVO, Jima Jarmuscha a the Black Keys .
Takze v roku 2002 vyhodili Dana Auerbacha a Patricka Carneyho svorne zo skoly a tak mohlo ich celozivotnhe priatelstvo pokracovat a ich spletene osudy sa mohli nadalej splietat. Nasi chlapci si nasli pracu ako udrzbari a holky pre vsetko u majitela lacnych stavieb, takze medzi ich kazdodenne radosti patrila hlavne uprava travnikov, cistenie odtokov a ine kreativne cinnosti. Popritom vsak mali stale svoju skupinu hudobne duo the Black Keys (takto volal ich schizofrenny kamarat svojich priatelov).
V roku 2002 sa im podarilo vypredat lokalnu halu strednej velkosti, tak sa nechali vyhodit a isli na tour de stredozapad, v otrieskanom malom hatchbacku(niekedy je vyhodou ked ma skupina len dvoch clenov). Zarobili mrzke peniazky a vratili sa domov. Tam v jednej z pivnic v megalomanskych stavbach ich byvaleho zamestnavatela natocili svoj prvy album The Big Come Up. A velky nastup to urcite bol.
Aspon na dvojicu chlapcov z Akronu.
Kritika ich priuvitala celkom nadseno, kolegovia moli uneseni (na zoznam ich fanusikov sa radia mena ako: Robert Plant, Josh Homme z Queens of the Stone Age, Billy Gibbons zo ZZ Top, Kelly Clarkson a Thom Yorke spolu s Jonnym Greenwoodom z Radiohead). Prisli ponuky na predskakovanie gigantom alternativnej sceny.
Svoj status vychadzajucich hviezd potvrdili nasledujucimi platnami: Thickfreakness(2003),Rubber Factory (2004), Magic Potion a Chulahoma EP(2006). A novinkou o ktorej je tento post: Attack & Release(2008).
Takze sa konecne mozme porozpravat o hudbe. Dan hra na gitaru a spieva, Patrick bubnuje a produkuje cim dotvara sound skupiny.
Hudobne vychadzaju zo 60’s, ale do huby prenasaju aj neskorsie vplyvy. Celkovo sa ich hudba da charakterizovat ako poctive staromilne blues postavene na udernej rytmike a rozladenych gitarach doplnenych country vybrnkavackami dochutenej naliehavym charizmatickym vokalom.
Ich novy album bol pre mna do urcitej miery sklamanim. Chlapci sa rozhodli, ze vypadnu z Akronu a presunuli sa do LA, kde producentsku pracu zverili postmodernemu sialencovi Danger Mouseovi z gnars Barkley. Niektore gitarove party dokonca nahral tesne pred smrtou velikan Ike Turner.
Osobne si myslim, ze angazovat elektronicky eklektickeho producenta bola chyba. Ano album je asi najnovatorskejsie zo vsetkych ich predchadzajucich pocinov, ozyva sa tu jemna elektronika a je citi silny esprit 21. storocia, ale prave ten smrad sestdesiatok sa akoby vyparil. Myslim, ze ani nasa dvojka s vbysledkom nemohla byt uplne spokojna, pretoze sa mi zda, ze pesnicky uz neprudia tak priamociaro, veselo a s radostou. Album by som zhodnotil ako preprodukovane a prilis ucesane.
Do buducnosti kapely vsak hladim s vierou a nadejou, pretoze snaha experimentovat je urcite sympaticka a tato dvojka ma este prilis vela co povedat aby sme jej neodpustili jeden krok vedla.

1000 linkov na albumy, vacsinou je to dobra hudba

Take a music bath once or twice a week for a few seasons. You will find it is to the soul what a water bath is to the body. ~Oliver Wendell Holmes

Evangelicals: The Evening Descends

Dalsia mlada indie skupina. Evangelicals, napriek dementnemu nazvu (z miesania krestanskej ikonografie s popularnou hudbou mavam husiu kozu) ide o inteligentny indie rock so silnou prichutou psychedelie 60s.
Z nahravky plynie zvlastna atmosfera, melancholicka, az etericky nadpozemska bez pachuti ozonu na podnebi. Josh Jones ma hlas skoxovaneho cherubina a hudba sa pekne lenivo derie vpred.
Ziadne velke emocialne zvraty necakajte, tato doska je pocitom sama o sebe.
Prchave pobluznenie, pikniky v trave, kupanie sa v lucoch slnka, plac nad vztahmi pri flaske vina.
Tuto platnu si mozete pustit v akomkolvek rozpolozeni a vzdy bude zniet inak., akoby sa zvlastna chut nahravky doplnala s kazdym pocitom. Okrem agresivity.
Pohodova muzika nesuca si vsetko co potrebuje v sebe.
The Evening Descends je instantna duchovna atmosfera vo forme tonov.

Evangelicals: The Evening Descends dwnld

China Mieville: Kral Krysa

China Mieville je jeden z najzaujimavejsich mladych autorv v celosvetovom meritku.
Popredny predstavitel New Weird (ktore ako zanrovu odnoz vlastne pomahal definovat), autor viacerych bestsellerov, pankac, junglista, politolog a prevedceny marxista (co mu laskavo prepacime, predsa len su to pekne idealy).
V roku 1998 vydava prvy roman King Rat. Je to uctyhodny debut. Uz namet je akademicky vybrany a kombinuje fenomen rat king s povestou o potkaniarovi z Hammelnu. Pridajte trochu africkych povier, zasadte to cele do urban-fantasy prostredia trochu ineho Londyna a okorente junglom a parties a mate ten spravny popkulturny koktejl na roman ktory ma predpoklady byt kurva fuckin cool, samozrejme ak je dobre napisany. Je.
Takze hlavny hrdina je sympaticky chalan Saul, strateny v prekonzumovanej spolocnosti a chyteny bezcielnostou vlastneho zivota. To sa vsak zmeni ked niekto vyhodi jeho otca z okna a Saul stretne Krala krysu a prehupne sa do ineho odtiena existencie. Namet aj celkova estetika knihy je velmi podobna Gaimanovmu Neverwhere, az na jeden zavazny factor, ktory posuva celu knihu do uplne ineho svetla.
JUNGLE.
Jungle v cistej podobe polovice 90`s. Tuto knihu sa oplati citat za zvukov Goldieho, Roni Sizea, Omni Trio a ostatnych velkych mien plienok drum&bassovej sceny. Cely roman oplyva jungleovou estetikou. Posobive su najma opisy hudby, ked sa mieville neboji dlhych abstraktnych suveti a nepodcenuje vnimavost citatela (ziadne tuc tuc tuc siiik necakajte). Zo zabehnutych klise sa sympaticky vymyka absencia drog (az na par spekov, ale tie uz pomaly budu aj v rozpravkach), co je na knihu ovplyvnenu tanecnou scenou Velka Vynimka.
Kral Krysa je putava dobrodruzna a napinava fikcia, ktora o trosku prerastla svoj zaner. Prijemne citanie. Hlavne pre ludi, ktori si ficia na base ako China a ja…

Village people

Fero sa na mna pozeral vlhkymi ocami vystraseneho kralika. Obaja sme vedeli co bude nasledovat.
Patri to k nasim hram k nasim zivotom. V jeho velkych hnedych ociach som videla strach a ocakavanie. Chudacik, priputany na posteli, ruky a nohy roztiahnute, svalnate telo pokryte studenym potom strachu a ocakavania. Fero je moj milenec, priatel a obchodny partner. Fero je moj pasak.
A toto je nasa hra. Tymto udrziavame nas vztah v rovnovahe. Je to koli mne – potrebujem to. Na tieto chvile myslim ked roztahujem nohy pred spinavymi nemeckymi turkami, ked sa od nich nechavam mlatit ak si priplatia, ked mam rano picu taku ojetu, ze si ju necitim ani pri stani. Dokonca aj Ferkovi dovolim aby mi na verejnosti vylepil par zauch ked sa mu zda, ze straca respekt pred kolegami. Ale vzdy vie, ze sa mu to vrati…
Byvame v malom meste pri Bratislave, kde nas nikto nepozna. Byvame v malom domceku na kraji dediny, kde nas nikto nepocuje. Vsade chodime autom, takze nas tu ani nikto nevidi.
Plnohodnotni vidiecania 21. storocia. Neviditelna kurva a pasak co sa vo volnom case nechava bicovat.
Ako teraz.
Lezi na posteli a nevie sa dockat kym dostane svoje. Trasie sa a sklbe napoly od nedockavosti, napoly od strachu. Sklonim sa nad neho s usmevom, ved mamicka sa postara.
Zacnem sa pomaly vyzliekat, drazdivymi hladkymi pohybmi. Ferkovi sa postavil kokot a stoji a caka s vyrazom hladneho psa. Pomaly sa posadim pred neho aby ma videl. Rukami sa hram sama so sebou, drazdim si bradavky a ked je ta spravna chvila siahnem si medzi nohy. Ferkovi sa z hrdla vydral vzdych, ked videl ako moje prsty najprv jemne obkruzili klitoris a potom vnikli medzi pysky. Uz zacinam byt vlhka a nadrzana. Ferko lomcuje povrazmi na zapastiach, v zufalej snahe dotknut sa svojho prirodzenia a ulavit si. Musim sa usmiat, vstanem, prejdem k nemu a pomaly sa sklonim nad jeho ud. Ani sa ho nedotknem, moje pery su milimeter od neho, ale viem ze citi moj vlhky horuci dych. Skuvina od vzrusenia.
Ale teraz je rada na mne aby som si uzila. Beriem do ruk nozik – maly strieborny nozik specialne pre tieto prilezitosti a spravim kratky povrchovy rez pri koreni jeho penisu. Len taka ciarocka – dalsia do zbierky. Z ranky vyteka krv. Fero place a vzdycha, ranka len posilnila jeho erekciu. Vstanem a beriem do ruk bic.
Fero sa na mna pozera vlhkymi ocami vystraseneho kralika. Obaja vieme co bude nasledovat.

Satellites of love

Alica sa na mňa pozerala s nemou výčitkou v obrovských fialových očiach.
Po lícach jej stekali čierne slzy maskary. Plakala potichu, nechcela ma nasrať. Ako sa snažila dusiť vzlyky z hrdla jej občas vyšlo tupé, duté zachrapčanie.
Neznášam také zvuky. Nasrala ma.
Žijeme v jednom dome, v jednom byte, v jednej izbe. Tá piča okolo mňa chodí po špičkách, snaží sa predstierať, že tu ani nie je, odvracia pohľad.
Keď mám dobrú náladu a žartujeme, vždy ma presviedča, že sa ma nebojí. Možno tomu v tých chvíľach aj verí. A potom sú dni ako tento, keď prídem naštvaný z práce a tá ufňukaná lemra sa snaží byť na mňa milá, pohybuje sa ako duch po svojich chodníčkoch vyšľapaných v špinavom linoleu a predstiera, že tu ani nie je.
Nechápe, že to nemá žiadny zmysel. Po tých rokoch v hlave počujem každú jej výčitku a prosbu aj keď nič nepovie a zakráda sa ako cigán. Teraz už dokážem vyčítať každé jej slovo zo sklonu šije, rýchlosti pohybov, z rytmu jej dychu.
Nasrala ma, ale ešte si to nevšimla. A tak je to v poriadku. Pozdržím tú rozkoš, trošku sa s ňou zahrám. Mechanika spapá disk, zmačknem tlačítko a miestnosťou sa ozvú gitary a stoický hlas Transformera. Hej starý Lou sa s nimi tiež nesral, mal tej nemeckej svini vybiť všetky zuby. Aspoň raz by malý žiďáčik triumfoval nad árijským blond prelivom.
Gitary hrajú a ja dostávam do rytmu. Sledujem obrazovku, ale dívam sa hlavne na tú kurvu. Vzduch v miestnosti zhustol, už začína tušuť, že niečo nie je v poriadku. Tá hlúpa krava si sadla do rohu a čumí do steny akoby tam mala skamenieť. Modlí sa chudera. Akoby Boha zaujímali jej problémy. Mala by sa už naučiť, že ja ju mám na svete jediný rád. Nemá žiadnu dôstojnosť. Krysia povaha.
Už to nevydržím. Začnem: „Ali máme nejaké krémeše?!“
Vystrašene trhne hlavou a pozrie na mňa až s vďačnosťou, že ju už nenaťahujem, aj keď dobre vie, čo bude nasledovať.
„Nemáme, však včera si hovoril, že už nechceš sladkosti ani vidieť…“
Usmejem sa na ňu: „Ale včera bolo včera, čo si tu robila celý deň?“
Neodváži sa mi pozrieť do očí a iba fňuká na zemi. Pomaly si odopínam opasok. Toto je magická chvíľa, posvätná pre lovca aj loveného. Počuť jej tiché vzlyky a Loua - práve začína Satellite of love. Dokonalé. Nakoniec bude dnešok predsa len za niečo stáť.