štvrtok 6. novembra 2008

The Black Keys: Attack n' Release


The Black Keys su dvaja obycajni chalani zo stredne velkeho mesta z Ohia…ziiiiv.Este raz…The Black Keys su dvaja obycajni chalani zo stredne velkeho mesta z ohia a vierozvesti bluesrocku noveho milenia.Porovnaniu s White Stripes sa neda vyhnut, takze si to odjebem hned na zaciatku: White Stripes su dvaja, hraju na gitaru na bubny a hraju do istej miery blues, tiez preniesli pozornost mladych na poctivy rokenrol z 60’s.Ale medzi tymito dvoma skupinami najdeme dva neprekonatelne rozdiely:Whitte stripes urcite nehraju len blues, ale su ovplyvneni mnohymi stylmi. A White Stripes hraju na MTV.
The black keys sa naopak snazia zotret zo seba nalepku bluesovej kapely, ale je to skor mlzenie, pretoze roznorode vplyvy v ich hudbe su dane tym, ze su mladi a ze sa pise rok 2008.
Dobre takze trochu backgroundu; stredozapadny stat Ohio, tazko industrializovany, plny ocelarni a tovarni na gumu je vsak tiez rodiskom bratov Wrightovcov a svedkom ich prveho letu.
A Akron je piate najvacsie mesto tohto statu. Akron je znamy hlavne ako centrum Quakerskeho nabozenstva (ktore malo vyznamny vplyv na vyvin humanizmu na Divokom zapade) a hlavne gumarenskeho priemyslu (pochadza odtialto spolocnost Goodyear).
Ale napriek tomu, ze ma len 207 tisic obyvatelov bol tento zapadakov schopny splodit par velych mien sucasnej kultury ako:
Chrissie Hynde, DEVO, Jima Jarmuscha a the Black Keys .
Takze v roku 2002 vyhodili Dana Auerbacha a Patricka Carneyho svorne zo skoly a tak mohlo ich celozivotnhe priatelstvo pokracovat a ich spletene osudy sa mohli nadalej splietat. Nasi chlapci si nasli pracu ako udrzbari a holky pre vsetko u majitela lacnych stavieb, takze medzi ich kazdodenne radosti patrila hlavne uprava travnikov, cistenie odtokov a ine kreativne cinnosti. Popritom vsak mali stale svoju skupinu hudobne duo the Black Keys (takto volal ich schizofrenny kamarat svojich priatelov).
V roku 2002 sa im podarilo vypredat lokalnu halu strednej velkosti, tak sa nechali vyhodit a isli na tour de stredozapad, v otrieskanom malom hatchbacku(niekedy je vyhodou ked ma skupina len dvoch clenov). Zarobili mrzke peniazky a vratili sa domov. Tam v jednej z pivnic v megalomanskych stavbach ich byvaleho zamestnavatela natocili svoj prvy album The Big Come Up. A velky nastup to urcite bol.
Aspon na dvojicu chlapcov z Akronu.
Kritika ich priuvitala celkom nadseno, kolegovia moli uneseni (na zoznam ich fanusikov sa radia mena ako: Robert Plant, Josh Homme z Queens of the Stone Age, Billy Gibbons zo ZZ Top, Kelly Clarkson a Thom Yorke spolu s Jonnym Greenwoodom z Radiohead). Prisli ponuky na predskakovanie gigantom alternativnej sceny.
Svoj status vychadzajucich hviezd potvrdili nasledujucimi platnami: Thickfreakness(2003),Rubber Factory (2004), Magic Potion a Chulahoma EP(2006). A novinkou o ktorej je tento post: Attack & Release(2008).
Takze sa konecne mozme porozpravat o hudbe. Dan hra na gitaru a spieva, Patrick bubnuje a produkuje cim dotvara sound skupiny.
Hudobne vychadzaju zo 60’s, ale do huby prenasaju aj neskorsie vplyvy. Celkovo sa ich hudba da charakterizovat ako poctive staromilne blues postavene na udernej rytmike a rozladenych gitarach doplnenych country vybrnkavackami dochutenej naliehavym charizmatickym vokalom.
Ich novy album bol pre mna do urcitej miery sklamanim. Chlapci sa rozhodli, ze vypadnu z Akronu a presunuli sa do LA, kde producentsku pracu zverili postmodernemu sialencovi Danger Mouseovi z gnars Barkley. Niektore gitarove party dokonca nahral tesne pred smrtou velikan Ike Turner.
Osobne si myslim, ze angazovat elektronicky eklektickeho producenta bola chyba. Ano album je asi najnovatorskejsie zo vsetkych ich predchadzajucich pocinov, ozyva sa tu jemna elektronika a je citi silny esprit 21. storocia, ale prave ten smrad sestdesiatok sa akoby vyparil. Myslim, ze ani nasa dvojka s vbysledkom nemohla byt uplne spokojna, pretoze sa mi zda, ze pesnicky uz neprudia tak priamociaro, veselo a s radostou. Album by som zhodnotil ako preprodukovane a prilis ucesane.
Do buducnosti kapely vsak hladim s vierou a nadejou, pretoze snaha experimentovat je urcite sympaticka a tato dvojka ma este prilis vela co povedat aby sme jej neodpustili jeden krok vedla.