Nemam rad Arctic Monkeys.
Na ich hudbe nenachadzam nic inovativne, chalani mozno hraju nahlas a ich gitary sa hraju,ze hraju dzivo... ale v podstate to nie je ziadny proklamovany post-punk, ani nastvany pohlad na svet, ale obycajny radiovy pop, hrany s prave takou davkou davkou umelej nasranosti, aby zaujal mladez a neodradil konzervativcov. Postmoderny postpunkovy postprodukt, bez uprimnych myslienok a nejakych silnejsich emocialnych vypati, ktore by prenikli cynizmom deti generacie Y.
The Last Shadow Puppets su pre mna najvacsim prekvapenim juna. Hlavou skupiny v zmysle textara a skladatela je totiz frontman Arctic Monkeys Alex Turner.
Ich prvy album The Age Of The Understatement funguje ako stroj casu. Prenesie nas do Kalifornie (skor do L.A. ako do Frisca) neskorych 60. rokov. Do istej miery ide o revival aranzerskych a skladatelskych postupov tejto doby a miesta, takze sa mozte tesit na jemne tony, ktore vas pohladia na dusi ako lenive luce kalifornskeho slnka.
Nie je to vsak len debilne nastavovanie stokrat prevarenej kase – vacsina pesniciek sa nahravala za ucasti Metropolitneho Orchestra – slaciky davaju hudbe troche retro nadych, ale je to take cielene a vyvazene, ze v dosledkoch znie zvuk sucasne. Producenti odviedli vynimocnu pracu.
Turner sa posunul aj v textoch; su uprimne, vacsinou temne nostalgicke a vyzaruje z nich sympaticka davka opovrhnutia celym ludskym svetom, obcas prekvapia mimoriadne posobivym basnickym obrazom, ako ked sa na hladine smradlavej odpadovej rieky ojavi zlata rybka.
Celkove vyznenie albumu mi silno pripomina Love a ich kultovy album Forever Changes. Jeho kvality sice nedosahuje(hlavne ak vezmeme do uvahy 40 rocny casovy posun), ale ako produkt je viac nez uspokojivy.
The Age Of The Understatement dwnld:
Love - Forever Changes dwnld:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára