
Letný podvečer niekde v Kansase...Slnko zapadá, sedíte na verande s fľašou vína a všade kam dovidíte sa vlní šumiace zelené kukuričné more.
Hrdzavý, ospalý a trochu ošumelo krásny Americký sen. Presne ako najnovší album Andrewa Birda.
Postmoderný folklorista Bird sa v hudbe ozaj vyzná a na svojich výpravách do rôznych kútov času aj priestoru si odvšadiaľ vezme suvenír. Zbierku týchto úlomkov nám ukazuje s čistým nadšením malého chlapca.
Vlastne o nič nejde a už sme to niekde počuli, ale je tu všetko: melanchólia samoty, nostalgia za starými (zlými) časmi, nádej a očakávanie žiarivej budúcnosti, bučanie kráv a historky kovbojov, trochu cigánskeho snívania, kúsok divadla, kúsok cirkusu aj osamelosti veľkomesta, celé poprášené romantikou lásky z červenej knižnice.
Veselý album na jarné sn(í)ovanie plánov na leto.
Jo keď vám k tomu píska Andy, tak sa ideály zdajú živšie. Aspoň viete, že v tom romantickom opojení nie ste sami.
Armchair Apocrypha dwnld:
